Prvá pomoc pri úrazoch na ihrisku
Detské ihriská nám ožili! A s nimi aj pozornosť nás rodičov. Deti behajú, skáču, lezú a áno, občas aj padajú. Niekedy tak rýchlo, že my, rodičia, nestihneme ani reagovať.
Preto sme pripravili stručný a praktický prehľad najčastejších úrazov, ich príznakov a postupov, ktoré vám môžu pomôcť zachovať chladnú hlavu v nečakanej situácii.
Väčšina úrazov pôsobí na prvý pohľad nevinne. Len trochu krvi, buchnutie a pár sĺz. Ale práve to môže byť niekedy klamlivé. Niektoré úrazy môžu mať vážnejšie následky a často rozhoduje to, ako rýchlo a správne zareagujeme.
Najčastejšie úrazy na ihriskách
Ihrisko býva pre rodiča skúškou nervov. Nechceme deťom brániť v objavovaní, a tak ich často pustíme vyššie, než je pre nás komfortné. Neustále sledujeme, predvídame, kričíme a dúfame, že prelezú na druhú stranu bez úrazu.
Ale deti sú deti. A nožka sa môže šmyknúť skôr, než k nim stihneme pribehnúť.
Medzi najčastejšie úrazy na ihriskách patria:
Pády z výšky – hojdačky, šmykľavky, preliezky. Deti dopadnú na hlavu, ruku alebo nohu. Môže ísť o odreninu, vyrazený zub, otras mozgu či zlomeninu.
Úrazy hlavy – krvácanie, buchnutie, hrče, ale aj otrasy, ktoré na prvý pohľad nemusia vyzerať vážne. Dôležité je dieťa po úraze sledovať 24–48 hodín.
Odreniny – najčastejšie kolená, lakte a dlane. Neohrozujú život, no ak sa dobre neošetria, môžu sa zapáliť.
Zlomeniny a výrony – typicky pri páde z výšky alebo nešťastnom došľapnutí. Najčastejšie sa stávajú pri šplhaní alebo naháňačkách.
Šokové stavy – po silnom páde alebo úraze. Dieťa je bledé, slabé, zmätené. Vtedy je dôležité najprv zvládnuť vlastné emócie a sledovať správanie dieťaťa a zabezpečiť kľudový režim. Ak by sa stav zhoršoval, rozhodne je potreba vyhľadať lekára.
Keď sa pridajú kolieska
Kolobežky, odrážadlá, korčule a bicykle deti milujú. Horšie je, keď rýchlosť predbehne rozum.
Deti na kolesách si ešte nevedia úplne vyhodnotiť, ako rýchlo idú, či stihnú zabrzdiť, a kam vlastne smerujú. Ak je ihrisko blízko cesty alebo pri frekventovanom chodníku, hrozí, že z neho vyletia rovno medzi ľudí alebo do vozovky.
Rýchle reakcie ešte nemajú, ale rýchlosť už áno, a to je nebezpečná kombinácia.
Čo robiť, keď sa niečo stane?
Úraz hlavy
Držte dieťa v pokoji, nech leží s mierne podloženou hlavou. Krvácanie zastavte tlakom – ak nemáte čistú gázu alebo zvyšný kus látky, poslúži aj šiltovka. Sledujte stav – ak sa objaví vracanie, spavosť alebo zmätenosť, navštívte lekára.
TIP: Veľa praktických tipov vás učíme aj našich skupinových kurzoch prvej pomoci určených deťom
Pád z výšky a bezvedomie
Volajte 155. S dieťaťom nehýbte, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Sledujte stále dýchanie a vedomie.
Výron alebo zlomenina
Zranené miesto chlaďte (nie priamym kontaktom s kožou). Ak dieťa nevie zaťažiť nohu alebo má ruka výrazný opuch a poruchu hybnosti, vyhľadajte lekársku pomoc.
Vyrazený zub
Pri trvalom zube ho vezmite za korunku, nie za koreň. Uložte ho do slín dieťaťa a vložte do vrecka. Choďte čo najskôr k zubárovi, ešte je šanca trvalý zúbok zachrániť. Pri mliečnom zube zastavte krvácanie suchou gázou a zúbok odložte víle pod vankúš.
Odrenina
Vyhnite sa sprejom, ktoré štípu, alebo iným typom dezinfekcie. Prečo? Pretože krv má samočistiaci charakter. Ak je rana špinavá, opláchnite ju čistou vodou, zastavte krvácanie tlakom a prelepte náplasťou.
Prevencia je najlepší liek
Je až prekvapivé, koľko úrazov sa stane pár minút po vetách ako:
„Ja sa udržím jednou rukou.“
„Nepotrebujem prilbu, idem len za roh.“
„Zídem dole po bruchu, bude sranda.“
„Idem na piesok, vyzujem si topánky.“
“Mami aha, ako vysoko som vyliezol!”
Znejú nevinne – ale práve vtedy sa stávajú nečakané situácie.
Preto deťom pripomínajte, že prilba a chrániče nie sú hanba. Učte ich ohľaduplnosti, na ihrisku nie sú samy.
Tip pre vás: Pripravte si mini lekárničku do ruksaku
čistá fľaša vody (na opláchnutie rán)
sterilný obväz a leukoplast
čisté servítky alebo gáza
šiltovka – ako improvizovaný tlakový obväz
dezinfekčný gél na ruky
Týchto pár drobností zaberie minimum miesta, ale keď sa niečo stane, v rozhodujúcich sekundách poslúžia.
A čo je najdôležitejšie?
Naučte sa zvládnuť svoje vlastné emócie.
Vaše dieťa sa najprv pozerá na vás. Ak spanikárite, zľakne sa ešte viac.
Ale ak budete vedieť, čo robiť, celá situácia sa stane menej stresujúcou – preňho aj pre vás.
